Rastlinná ríša – tajuplná šperkovnica
Dňa 15. februára bola slávnostne otvorená zaujímavá výstava venovaná šperkom z organických materiálov, menovite z rastlín a najmä ich tvrdých častí, ako sú semená či plody alebo stonky. Výstavu s názvom Rastlinná ríša – tajuplná šperkovnica slávnostne otvoril riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch, ktoré bolo hlavným organizátorom, RNDr. Vladimír Krupa. Ako spoluorganizátori sa podieľali Gemologický ústav FPV UKF v Nitra a Výskumný ústav rastlinnej výroby (NPPC) Piešťany.
Vystavené sú zaujímavé exempláre šperkov a šperkových materiálov pochádzajúce z rôznych kútov sveta, ktoré sú tu usporiadané do tematických celkov.
Jedinečným exponátom je náhrdelník z Indie, ktorý priniesli a darovali múzeu manželia Lubošinskí. Je tvorený koreninami (klinčekami, muškátovým orieškom) kombinovaný sklenými korálikmi. Časť expozície je venovaná zberateľom a ich zbierkam ozdôb z rastlinného materiálu (napr. predmety zo zbierky A. Kmeťa, M.R. Štefánika, tiež zaujímavej zberateľskej a výrobnej vášni Angličanky Ruth Smith a pod.). Zastúpené sú tu tiež ružence a rôzne modlitbové šnúry. Jedny z najstarších prírodných materiálov využívaných v ázijských modlitbových šnúrach sú časté kôstky rôznych druhov rastlín, napr. olejníka a rôzne semená, často lotosu indického. Využívajú sa aj plody alebo semená ďalších rastlín, u nás to bol najmä klokoč, v mediteráne rohovník (svätojánsky chlieb), oliva, jujuba, čerešňa, duby (žalude), slzovka, postupne si ani neuvedomujeme, ako na našom trhu pribúdajú výrobky z exotických krajín. Je v nich melia, kana, koralovec, albízie, mydlovníky, viaceré druhy paliem, prípadne jedovatý ružencovec a i. Veľmi často sa kombinujú s korálikmi zo stoniek posvätnej bazalky (tulsi), ktorá je domáca v jv. Ázii a pestuje sa v blízkosti mnohých kláštorov. Uctievaným stromom vo východnej Ázii je ginko, ktorého „kôstky“ sú tiež súčasťou zaujímavých ozdobných predmetov.
Semená a plody niektorých jedovatých druhov rastlín sú veľmi atraktívne a pôvabné. Ich využitie v obradných ozdobách a amuletoch je veľmi staré. Hoci obradné rituály ustúpili v dnešnom svete do úzadia, krása a vzhľad týchto komponentov púta tvorcov ozdôb naďalej. Riziko otravy z nich je veľké, najmä u detí. Veľmi dekoratívne pôsobia čierno-červené semená ružencovca obyčajného a druhy rodu ostroplod, ktoré patria k najjedovatejším semenám na svete. Vysokou jedovatosťou sa vyznačujú semená pľuzgierovca jedovatého (kalabarský bôb), ricínu obyčajného, .za nimi nezaostávajú ani „meskalové fazule“, „rybie ústa“. Jedovaté, ale v ozdobnej tvorbe využívané semená má aj tevétia peruánska, mélia čínska, druhy rodu strychnínovník, lablab, u nás zdomácnený durman obyčajný a i. O niečo menšou jedovatosťou sa vyznačujú vistéria, koralník, kaučukovník, beztŕňovec dvojdomý a i.
V ozdobnej tvorbe sa používajú kôstky najrozmanitejších tvarov, veľkostí, hladkých i rozbrázdených povrchov. Používajú sa celistvé alebo polené či upravené na tenké rezy, v prírodnom stave alebo sa obrusujú, leštia, lakujú, farbia, často sa do nich vyrezávajú a vypaľujú rôzne ornamenty, symboly a monogramy, sú vďačným a lacným materiálom pre ozdobnú tvorbu, nielen amatérsku ale aj profesionálnu, v celom areáli ich výskytu. Patria tu aj palmy, ktorých semená sa nazývajú kôstky. V ozdobnej tvorbe sa využívajú kôstky alebo semená viacerých rodov, ale snáď najširšie využitie má kokosovník, ďalej druhy, ktoré poskytujú „rastlinnú slonovinu“ a to slonovinovec, duma, ságovník, využíva sa aj areka, „açai“ (Euterpe.), rafia, rotang, datľovník, palmička, latánia, atalea, Astrocaryum, Socratea, Syagrus, Maximiliana, a i. Kôstky sa často rôzne upravujú – obrusujú až na endosperm semena, leštia, farbia, krájajú, vŕtajú, čím sa dosiahne požadovaný vzhľad.
Poklady nielen pre kuchyňu je názov ďalšej série ozdôb. Ide o strukoviny a ďalšie bôbovité ako vigna, sója, cícer, hrachor, bôb, kanaválie a i. sú zaujímavým materiálom na výrobu ozdôb a rôznych dekorácií. Z ďalších čeľadí sú to kukurica, slnečnica, viaceré druhy a kultivary čeľade tekvicovitých ako tekvica, uhorka a „sladký melón“, dyňa, lufa, fľaškovec, kolokvinta a i. Káva a kakao sú obľúbené nápoje, majú svojich priaznivcov snáď v každej rodine. Získavame ich z úrody kávovníkov (Coffea L.) a kakaovníkov (Teobroma L.). Každý má síce pôvod na inom kontinente, kávovník v Afrike, kakaovník v Strednej Amerike, ale oba druhy si podmanili svet obdivuhodnou silou a rýchlosťou.
Rastlinná slonovina (angl. vegetable ivory) sú semená niektorých druhov paliem, ktorých endosperm obsahuje hemicelulózu – látku značne tvrdú a hustú. Jedinou nevýhodou je veľkosť semien, ktoré sú približne veľké iba 5 cm, čo môže limitovať ich využitie. Tento materiál sa oddávna exportuje prevažne z Južnej Ameriky, kde rastú druhy rodu slonovinovec. Významným obchodným artiklom sa stal koncom 19. storočia, kedy sa vo veľkom vyvážal do Severnej Ameriky, Anglicka, Nemecka, Talianska. Vyrábali sa z neho náprstky, šperkovnice, náušnice, prstene, hracie kocky, ale dlho to bol kľúčový materiál na výrobu gombíkov. Je naďalej vyhľadávaným artiklom umelcov.
Gemologický ústav FPV UKF v Nitre prezentuje tiež osobitnú kolekciu šperkov a kombinácie s inými prírodnými či syntetickými materiálmi a kovmi, rôzne výrobné techniky, úpravy týchto materiálov ako napr. farbenie, vŕtanie, zalievanie, rezanie a pod. Práce vystavujú absolventi aj súčasní študenti FPV UKF v Nitre Mgr. Stanislava Sabová, Bc. Mikolaj Jesajan, Mgr. Viliam Mezey, Mgr. Juraj Mikuláš, Kamil Jurkovský.
Materiál, ktorý ponúka rastlinná ríša, je veľmi pestrý, osobitne v ňom okrem dreva dominujú plody a semená. Škála ozdôb z nich je veľmi široká, od výtvorov jednoduchých, vyhotovených ručne alebo primitívnymi technikami, po umelecky vysoko cenné, často vyrobené zložitými postupmi. Je potešiteľné, že majú aj v súčasnosti svojich priaznivcov. Výstava má za cieľ priblížiť možnosti využitia semien a plodov na tvorbu ozdôb, ktoré nestrácajú v priebehu vekov nič zo svojej krásy, pôvabu a jedinečnosti.
Prečítané: 1379x